Bolo by spravodlivé, ak by sa raz súčasná politická relácia RTVS O 5 minút 12 ocitla v skriptách budúcich novinárov v kapitole Ako nesmie vyzerať verejnoprávna žurnalistika. Bezosporu tam patrí napríklad tá politická diskusia z prvej nedele po objavení dvoch zavraždených mladých ľudí vo Veľkej Mači. Skľúčený minister vnútra Kaliňak takmer bez možnosti niečo súvislejšie povedať, stál počas vyše hodinovej relácie čoby usvedčený vrah na pomyselnej hranici , ktorú podpaľovali oheň a síra z úst až nepríčetnej SASkárskej političky Nicholsonovej a to za očividnej asistencie moderátora RTVS. Ten celkom zabudol, že ako moderátor verejnoprávnej RTVS by aspoň naoko mal zostať ako sa hovorí nad vecou. Bolo zle sa pozerať na tento lynč v priamom prenose a v atmosfére pripomínajúcej súdne procesy z 50. rokov so skupinou Rudolfa Slánskeho, Vlada Clementisa či Milady Horákovej, kde hlavné slovo mal neslávne známy prokurátor Urválek , doslova netvor, oficiálne „ železná päsť spravodlivosti ľudových más na protištátne živly.“. Dokument som videla krátko predtým, tak asi preto tá nástojčivá asociácia… Len neviem, kto z tých dvoch bol voči „obžalovanému“ ministrovi väčším Urválkom.

Áno, samozrejme, v mojom pohľade je veľa subjektivizmu. Ale tá relácia (a jej podobné, vysielané v rovnakom strihu takmer každé nedeľné poludnie) sa dá posudzovať aj objektívnymi priam fyzikálnymi veličinami: koľko časového priestoru dostal ten diskutér a koľko ten druhý, ako často moderátor prerušoval vyjadrenia jedného a koľko druhého, či niekomu bral slovo už po dvoch vetách a tomu druhému ani raz, napriek predlhej spŕške osočovaní bez faktov a v štýle hysterického záchvatu. (Nuž, kofu na trhu ťažko zastaviť, ale pán moderátor sa o to ani raz nepokúsil, hoci práve v tejto situácii musí preukázať svoje profesionálne zručnosti). Ako objektívne meradlo hodnotenia možno brať aj intonáciu či dikciu hlasu moderátora, keď kládol otázku jednému a keď tomu druhému, iste by veľa vypovedalo skúmanie, či otázka bola útočná, zákerná, nevyspytateľná a či vôbec bola otázkou a nie iba zlovoľným konštatovaním, alebo či u toho druhého zas nebola len neutrálna až prívetivá, nadbiehajúca. Azda sa raz v tej učebnici pre novinárov tv relácia O 5 minút 12 objaví aj s takýmto objektívnym hodnotením a neobávam sa, že popri ňom neobstojí to moje príkre subjektívne hodnotenie a rozhorčený nesúhlas s takým štýlom novinárskej práce vo verejnoprávnom médiu.

Pozorne som si včera prečítala mená podpísaných pracovníkov pod protestným listom vedeniu RTVS. Neboli to pre mňa neznáme mená, až na tých elévov a neredaktorov. V televízii pozerám väčšinou spravodajské a politické relácie, rozhlas mám pustený celý deň. Ale dnes už len zo zotrvačnosti. Asi v roku 2006 mi moja dcéra, vtedy 20-ročná vysokoškoláčka poslala k narodeninám list, v ktorom uviedla si 20 položkový zoznam toho, za čo mi je vďačná. A bola tam aj veta: Mami, som ti vďačná, že si ma naučila počúvať Slovenský rozhlas. Prekvapilo ma to, potešilo, bola to pravda. Bolo to v časoch, keď Slovenský rozhlas roky rokúce bol vyhlasovaný za najdôveryhodnejšiu inštitúciu Slovenska. A dnes sa nám ako RTVS chválenkársky vnucuje samoreklamou, že je zo všetkých najobjektívnejší.

Slovenský rozhlas dnes nie je mojou šálkou kávy. A TV už vôbec nie. Je to tak aj zásluhou mnohých podpísaných redaktorov. Viacerých z nich asi nezaujíma, že pravdivosť, nestrannosť, vyváženosť, objektívnosť a zodpovednosť sú ozdobou každého masmédia a pre verejnoprávnu RTVS sú princípom, podstatou. Aj preto je slovenské novinárstvo čoraz viac a čoraz hlbšie ťahané do spoločenského suterénu, stráca vo verejnosti kredit. Sme svedkami značnej svojvôľe pri verejnom šírení informácií, preferujú sa opozičné a protikoaličné postoje, kým názory, ktoré celkom určite patria väčšine našej občianskej spoločnosti vo vysielaní absentujú, uznávaní politológovia a analytici s vysokým renomé do RTVS vstup už nemajú, možno výnimočne, iba nejakým nedopatrením. Bola som nedávno prekvapená, keď v rozhlasom spravodajstve RTVS odznel názor ministra financií Kažimíra, že 9 z 10 európskych prezidentov by sa po návrate z dovolenky usilovalo upokojiť a zomknúť verejnosť, znepokojenú dvojnásobnou úkladnou vraždou, ten jeden z desiatich, náš Kiska ,urobil opak. Zavelil k rozvratu spoločnosti absurdnou požiadavkou na zásadnú rekonštrukciu vlády alebo predčasné voľby. Ospravedlňujem sa, že tento výrok necitujem doslovne, odznel totiž v rozhlasových správach len raz a zľahla sa po ňom zem. Vo večernom televíznom šote RTVS síce ukázala ministra, aj že čosi hovoril, ale ten citový výrok bol beznádejne vystrihnutý. Nuž tak. RTVS je politicky zaujatá, neobjektívná a už takmer nepočúvateľná. A čuduj sa svete, novinári začínajú žiadať o zvýšenú ochranu. Pred nahnevanými ľuďmi?